Všetko dobré je na niečo zlé, by °Alex

1. května 2011 v 15:46 | Pobertka |  Články
Povídka od °Alex :)
Moc Ti děkuji :)
Povídka je prostě naprosto dokonalá ;)

Nastupovala som do šiesteho ročníka na Rokforte. VČÚ som urobila veľmi dobre, mama s otcom na mňa boli pyšní. Hrozne som sa z toho tešila. Už sa neviem dočkať, kedy sa začnem učiť na MLOK-y.
Prišli sme do Rokfortu, hneď som zistila, že MLOK-y budú ťažké, lebo rozvrhy boli síce dobré (lepšie ako minulý rok), ale učenie ani tak nie. Preberali sme ťažšie veci a ešte k tomu som musela Albusovi pomáhať, lebo on mal aj metlobal a jeho starší brat James bol hrozne prísny, čo sa týka tohto športu. Skrátka, museli byť vo forme.
Blížili sa Vianočné sviatky, no úloh nám dali učitelia veľa. Ešte ani mne sa nechcelo robiť úlohy do ôsmej večer. Musím uznať, že nejaké vlastnosti som zdelila po otcovi.
"Konečne!" povedal Albus a zívol si.
Sedeli sme v klubovni a práve sme dokončili domácu úlohu z elixírov. Ohník príjemne pukotal a vonku snežilo. Nádherná atmosféra...
"Ďakujem za pomoc, bez teba by som to asi nedokončil."
"Chcel si povedať 'neurobil'," opravila som ho.
"Možno aj to," povedal vyčerpane a klesol na moje stehná.
"Albus!" okríkla som ho. "Zlez zo mňa!"
"Ee, mne sa dobre leží."
"Tebe možno."
Usmial sa a zrazu sa zatváril tak, akoby naozaj spal. Rezignovane som si povzdychla.
Vianočné prázdniny boli tu, som hrozne rada, že prišli - oddýchnem si, hoci nie veľmi, lebo niektoré úlohy ešte nemám dokončené. Prvé sviatočné raňajky boli trochu divné. Sadla som si s Albusom a mojou kamarátkou ku stolu a hneď som ucítila na sebe čísi pohľad. Pozrela som sa tam, kde ma to tiahla a zistila som, že to sa pozerá "drahý" Scorpius Malfoy. Jeho pohľad bol zvláštny... Taký chladný, ale zároveň nežný. Nerozumela som tomu.
Práve som odchádzala z knižnice a v rukách som mala knihy, ktoré som si požičala. Do niekoho som však vrazila.
"Nevieš dávať pozor?" spýtala som sa dotyčného.
"A ty, Wesleyová?" odpovedal mi otázkou ten, ktorého som vážne stretnúť nechcela.
"Nemal si mi odpovedať takto!" oborila som sa naňho.
"A ako, lady Wesley?" pokračoval.
"Napríklad: 'Prepáč, Rose, bola to moja chyba,' ale toho sa ja nedožijem!"
"To máš pravdu," povedal Malfoy a pomohol mi pozbierať knihy.
"Ak má byť toto nejaký pokus o zmierenie, tak je dosť chabý," povedala som, keď sme vstali.
"Viem, ale snažím sa, dobre?"
"Snažíš?" zdvihla som obočie.
"Áno," odpovedal pokojne a dal si ruky do vreciek.
"Tak ďakujem, maj sa!"
Malfoy je teda divný. Vždy, keď ma uvidí, tak sa na mňa iba pozerá a pozerá, a pozerá, a nikdy nič! Neviem, čo tým sleduje...
Týždeň pred dňom svätého Valentína pri večeri oznámila McGonagallová veľké prekvapenie:
"Milí študenti! Učiteľský zbor mal taký nápad, že by sme počas dňa svätého Valentína usporiadali ples. Bude sa teda konať od ôsmej večer po polnoc. Samozrejme, budú na ňom zúčastnení iba študenti piateho, šiesteho a siedmeho ročníka! Podrobnejšie informácie nájdete na nástenkách vo vašich klubovniach. Ďakujem za pozornosť!"
Vo Veľkej sieni to hneď začalo šumieť rozhovormi.
Ako McGonagallová povedala, v klubovni už videl oznam.
Velentínsky ples - 14.2.
Zajtra bude dostupný voľný výlet
do Rokvillu, kde si môžete
nakúpiť všetky potrebné veci.
Na ples nemusíte prísť s partnerom
alebo partnerkou.
S pozdravom,
Minerva McGonagallová
Na druhý deň sme sa vybrali do Rokvillu. Adele, moja kamarátka zo siedmeho ročníka, si vybrala žlté šaty, ktoré sa jej hodili ku jej hnedým vlasom. Ku šatám si kúpila aj oranžovú sponu do vlasov.
"Dúfam, že sa to bude Jamesovi páčiť," povedala, keď sa obzerala v zrkadle.
"Jamesovi?" čudovala som sa.
"No áno. Juj, ja som ti to nepovedala! No... James ma hneď dnes ráno pozval na ten ples."
Zdvihla som obočie, dosť som sa čudovala.
"James sa nezdá. Vieš, doteraz prejavoval lásku iba k metlobalu. Nevidela som ho baviť sa s dievčaťom viac ako pätnásť minút."
"Je zaujímavé, že so mnou to dokáže.... Poďme ti nájsť nejaké šaty!" Adele zmenila tému dosť rýchlo. Prezliekla sa a pomáhala mi.
Čierne - nie, oranžové - ani nápad, ružové - tak to už vôbec nie, biele - vyzerala by som v nich dosť čudne.
"My ich nikdy nenájdeme!" vzdychla som si.
"Neboj sa, nájdeme," povedala Adele s úsmevom a podala mu zelené šaty bez ramienok, ktoré boli na spodnom leme sukne posiate flitrami.
"No toto! Sú dokonalé, vyskúšam si ich..."
Prišiel ten strašný večer (asi som vám nespomenula, že nemám rada Valentín, však?). Na ples ma nikto nepozval, Albus sa choval ako kamarát, takže keby ma pozval, bol by to asi veľký zázrak.
Veľká sieň bola nádherne otrasne rúžová (myslím, že názor na túto farbu som zdelila po otcovi)! Všade samé srdiečka a anjelikovia... Všimla som si, že McGonagallová tiež s takýmto niečim nie je veľmi spokojná, ale asi ju učitelia donútili.
"Vyzeráš prekrásne," ozval sa niekto za mojim chrbtom. Bol to usmievavý Albus v obleku.
"Ďakujem, ja si to až tak nemyslím..., ale aj tak ti ďakujem!" usmiala som sa aj ja. "Ty tiež nevyzeráš zle.
"Ó, to ti ďakujem. Prosím, nehovor s Jamesom o mojom obleku, lebo si hneď začne zo mňa robiť srandu. Ako keby on na sebe nikdy nemal oblek," dodal.
"Zatancujeme si?" spýtal sa ma a galantne mi ponúkol rameno.
"Ty ma prekvapuješ čím ďalej tým viac," povedala som a priala som rameno.
Doviedol ma na parket, chytil ma za pás a pritiahol k sebe. Začali sme tancovať. Myslím, že Albus má nejaké skryté vlohy na tancovanie, pretože tancoval skvelo.
Prišla som ku stolu s občerstvením, teda pitím a koláčikmi. Hneď ako som dopila, som ucítila na sebe ten známy pohľad, bol veľmi blízko. Otočila som sa a uvidela ho.
"Čo chceš?" oborila som sa.
"Zatancovať si s tebou," povedal nečakane, jemne sa uklonil a natiahol ruku, čím ma žiadal o tanec.
Prekvapene som zažmurkala.
"No... fajn," povedala som nakoniec.
Scorpius tancoval prenádherne! Jemne sa ma dotýkal, akoby som bola z tenkého papiera, ktorý nechce roztrhať. Hoci to bol skoro päťminútový tanec, ale mala som pocit, že sa do jeho ľadovo-modrých očí pozerám večne. No tentoraz tie oči neboli chladné, boli nežné.
Keď sa tanec končil, sklonil sa ku mne a pošepkal mi do ucha: "Veľmi dobre sa mi s tebou tancovalo, Rosie."
Akonáhle hudba dohrala, odišla som von - na čerstvý vzduch.
"Rosie," oslovil ma niekto a sadol si ku mne na lavičku.
"Neviem, čo sa to tu deje!" vybuchla som.
"Fajn, tak ti to vysvetlím," povedal ticho.
"To som zvedavá," odfrkla som si.
"Milujem ťa!"
"Super, to je skve... Prosím?!" nahodila som trochu útočný tón.
Pozrel sa na mňa a zopakoval to, čo mi povedal pred prá sekundami.
"Ale to nejde, to ja... ja... ty.... tvoj otec... môj otec... Albus," jachtala som.
Očividne to už nevydržal a umlčal moje obavy - pobozkal ma. Vášnivo, ale s láskou, prudko, ale nežne. Chvíľu som bojovala sama so sebou a nakoniec som sa mu poddala. Obtočila som ruky okolo jeho krku a on si ma majetnícky pritiahol k sebe.
"Nakoniec ten Valentín nebol tak zlý," povedala som na druhý deň ráno, keď sme sa boli prejsť popri astronomickej veži.
"Pozri, tam niekto leží!" vykríkol Scorpius.
Bežali sme tam. Ihneď som vykríkla.
"NIE! Ach, čo som ti urobila, že si urobil také niečo!" kričala som a zároveň plakala.
Scorpius mu nameral pulz.
"Obávam sa, že tvoj kamarát Albus už nie je medzi nami," povedal ticho.
"Ale prečo?"
"Asi nás videl...." zašepkal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 °Alex °Alex | Web | 1. května 2011 v 16:00 | Reagovat

Som rada, že sa ti páči :)! Nz :).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama